Príde mi zvláštne, že ľudia, o ktorých by sme povedali, že ich poznáme ako svoju dlaň, nás vedia tak ľahko a rýchlo sklamať. Chápem, že doba sa mení a nič nie je tak, ako to bolo kedysi, ale prečo aj tí, ktorí tvrdili, že budú po našom boku stáť až do úplného konca, sú tí, ktorí nás ako prví sklamú, podrazia nám kolená a zrazia nás na zem? Človek, ktorého si poznal ešte ako malé dieťa ťa zradí tak, že budeš mať problém postaviť sa opäť na nohy. A potom si zrazu uvedomíš, že celý ten čas si veril zlým ľuďom. Prídeš na to, že si mohol radšej veriť niekomu, koho poznáš rok, ako niekomu, koho poznáš celý život. Prídeš na to, že v skutočnosti si sa nezmenil, iba si dospel. Prídeš na to, že celý ten čas si zabíjal v sebe tie nádherné kvety pre niekoho, komu sa nepáčil ich spôsob rozkvetu. Zrazu si uvedomíš, že bola chyba veriť niekomu, kto chcel tvoje krásne a vzácne kvety len pošliapať. Zistíš, že jediné, čo si mal spraviť bolo to, že si sa mal pohnúť ďalej, prijať záchrannú ruku od niekoho iného, kto by ťa bol vytiahol nahor a ukázal ti, aký si naozaj vzácny človek. Viem, že časom to každý z nás pochopí, že bude vedieť, kto sa snaží iba pošliapať jeho kvety, a kto mu chce ukázať ich majestátnosť. A ver mi, že aj ty raz niekoho takého stretneš. Možno to bude náhodné stretnutie, možno nie, no hneď, ako toho človeka zbadáš, budeš vedieť, že už nikto viac nebude ničiť tvoje vzácne kvety a uvedomíš si cenu seba samého. Pretože nikto z nás by nemal zabúdať na to, aký je v skutočnosti vzácny. A ak pri sebe človek nemá niekoho, kto mu to ukáže či pripomenie, musí iba čakať. Pretože skôr či neskôr príde niekto, kto nám to ukáže. Dovtedy však každý z nás musí byť hrdý na to kým je a veriť sám sebe. Pretože ak nie ty, tak kto bude?
1. okt 2016 o 07:05
Páči sa: 0x
Prečítané: 207x
Kvety človeka
Nezabíjaj tie nádherné kvety v tebe, čo už kvitnú roky a ty sa o ne staráš, len pre človeka, ktorému sa nepáči ich vôňa alebo spôsob rozkvetu.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)